Uplynulý víkend sme sa zúčastnili zahraničnej súťaže Vredestein 20. Miskolc rally. Toto podujatie bolo súčasťou Slovenského rally pohára, Rally2 (maďarská obdoba rally pohára), Majstrovstiev Slovenskej republiky a Majstrovstiev Maďarskej republiky. Sezónu sme odštartovali sľubne, v kategórii sme obsadili druhé miesto a v celkovom poradí sme skončili štvrtí. Nebolo to však zďaleka jednoduché. Museli sme sa popasovať s niekoľkými komplikáciami.
Prvá komplikácia bol nedostatok spánku. Z Piešťan sme vyrážali v sobotu o tretej ráno, aby sme včas stihli preberania v Miskolci. Druhá bola jazyková bariéra, čo sa najviac prejavilo pri ubytovávaní sa. Napriek tomu, že nás domáci uistil, že vie po nemecky, nevedel narátať v nemčine ani do štyri. Rukami-nohami sme sa však dohovorili a po preberaní a ubytovaní sa sme vyrazili na obhliadky tratí.
Obhliadať sme mohli celý deň, bez obmedzenia počtu prejazdov, čo si myslím, že každej posádke vyhovovalo. Trate boli pomerne ďaleko od seba, takže trvalo dlho než sme prešli z jednej na druhú. Až keď sme išli z poslednej a prišli sme k uzávierke trate, uvedomili sme si, že v ten deň sa tu zrovna závodí. Takže sme to celé museli obísť, a takto sme spravili dosť kilometrov navyše.
Na druhý deň nás čakalo teplé slnečné počasie a okolo obeda sme vyrazili na prvú rýchlostnú skúšku s názvom Lukóbánya. Merala skoro 8 kilometrov, čo nie je síce veľa, ale mali sme na nej krušné chvíle. Asi dva kilometre pred cieľom sme dostali defekt, takže sme museli zvolniť tempo. Doteraz nerozumieme, kde sme ten defekt dostali. Opravili sme ho hneď po cieli a ponáhľali sme sa na druhú trať s názvom Kánó. Interne sme si ju pomenovali RS Kámo 🙂 Na štart sme prišli načas.
Kánó bola veľmi rozbitá a technicky náročná. Ja osobne som sa bál, že keď sme dostali defekt na prvej RS, tak dostaneme celkom určite aj tu. A keďže rezerva už bola použitá a druhú sme nemali, nemohli sme už dostať žiaden defekt. Trať sme si užili. Daihatsu ako keby bolo stavané na takýto druh trate. Pri prejazde na tretiu s názvom Sajómercse sme si pri ‘cik-pauze’ všimli poškodenie pravého predného disku. Išlo o jeho veľké pokrivenie, ale pri bližšom preskúmaní sme zistili, že to disk nevydržal a je v ňom dosť veľká prasklina.
Ako ľudia trpiaci obsesiami sme stále kontrolovali tlak v tejto pneumatike, nechápali sme, že pneumatika “nefučí” cez prasknutý disk. Týmto bola poznačená tretia rýchlostka, keďže sme sa báli, že guma nakoniec povolí, čo by nemuselo dopadnúť dobre. Preto sme išli viac opatrne. Doma sme zistili, že len o vlások cez prasklinu nefučalo. Nechýbalo veľa a preteky by sa pre nás skončili.
Snáď aj s kúskom šťastia sme dorazili do cieľa, nasledoval krátky servis a hneď sme išli na slávnostnú rampu. S časom 0:24:39 sme sa umiestnili na druhom mieste so stratou 0:01:15,4 na posádku Debnár-Volák. V celkovom poradí nám tento čas vystačil na štvrté miesto. Treba dodať, že účasť v Slovenskom rally pohári na tomto podujatí nebola veľká. Prišlo 10 posádok, z toho 4 jazdili v P1.
Napriek všetkým ťažkostiam sme radi, že sa nič vážnejšie nestalo a že si opäť nesieme domov pohár a môžme závodiť aj nabudúce.