Máme za sebou štart v Majstrovstvách Európy v rally na Barum Czech Rally Zlín. Prvé prípravy sa začali už na konci roka 2018. Vtedy sme vedeli, že v roku 2019 chceme absolvovať nejakú skutočne veľkú súťaž, aby sme urobili v našej pretekárskej kariére opäť pomyselný krok vpred.

Nie je tajomstvom, že pôvodným zámerom bol štart na WRC ADAC Rally Deutschland. Rozbehli sme prípravy a začali dávať dokopy rozpočet. Napriek optimistickej vízii však v deň uzávierky prihlášok rozpočet nebol naplnený, a tak sme museli účasť zrušiť.
Ale ako sa hovorí, všetko je ako má byť a po krátkom období bezradnosti sa všetko otočilo správnym smerom. Tím Sparrow Racing, ktorý nám už niekoľko rokov pripravuje pretekárske autá nám ponúkol možnosť štartu práve na „Barumke“. Rozhodovanie bolo extrémne krátke. Zavolal som Marcelovi, či môže mať vtedy voľno a následne som potvrdil, že ideme do toho. Nasledovali formality v podobe odoslania prihlášok a o pár týždňov neskôr sme sa už ocitli v Zlíne na registrácii na obhliadku tratí.

Oficiálny program podujatia trvá od piatku no nedele, avšak pre súťažiacich sa program začína už v utorok. Po registrácii a administratívnom preberaní nasledovali dva celé dni venované písaniu rozpisov a v prípade Marcela aj dve skoro celé noci venované zvýrazňovaniu a úprave rozpisov tak, aby ich vedel spoľahlivo čítať aj v rýchlosti 160km/h na úzkej rozbitej lesnej ceste.

Piatkové doobedie sa nieslo v znamení Shakedownu. Je to testovacia rýchlostná skúška, ktorá sa nezapočítava do súťaže, ale slúži na tréning a testovanie auta. Musím sa priznať, že po vyše ročnej prestávke od pretekania bola pre mňa jazda v pretekárskom Peugeote 208R2 riadny nezvyk. Dali sme si 3 prejazdy – dokopy 12 ostrých kilometrov. Že by mi to ako tréning stačilo nemôžem povedať, ale aspoň som po roku opäť trošku pochopil, čo by bolo treba s autom robiť, aby sme zrýchlili. Po shakedowne naši mechanici od Sparrowu rýchlo doladili zopár technických detailov na aute a nasledovalo čakanie na slávnostný štart v centre Zlína.

Na námestí vládla skutočne magická atmosféra. Bol tam iba úzky koridor na pretekárske auto a zvyšok námestia plný fanúšikov rally. Deti aj dospelí od nás chceli podpisy, spoločné fotky, alebo len podať ruku a popriať nám veľa šťastia. Bolo to takých našich 10 minút slávy, ktoré nám skutočne dodali množstvo energie. Hneď za štartovou rampou som vystrčil ruku z okna a pomalým prejazdom pomedzi ľudí som si snáď s 30 náhodnými ľuďmi dal high five. To je niečo, čo len tak človek nezažije.

Prišiel štart do SSS1, okruhovej rýchlostnej skúšky v centre Zlína, ktorú každoročne navštevuje viac ako 30 000 divákov. Sám som bol v minulosti jedným z nich a môžem potvrdiť, že je to ako by ste zobrali všetkých ľudí z hudobného festivalu strednej veľkosti a dali ich do centra malého mesta pri trate rýchlostnej skúšky.

Náš športový výkon som ohodnotil hneď po RS ako „nič moc“, ale keďže sme mali pred sebou ešte približne 210 meraných kilometrov, veľmi sme to neriešili. Po cieli nasledovalo odovzdanie auta do UP, prejazd na hotel a krátky, približne 4 hodiny trvajúci spánok, keďže ráno sme štartovali do ďalšieho dňa.

Po rannom štarte do prvej sobotnej sekcie nasledovali 4 rýchlostné skúšky. Harmonogram prvej sekcie natiahol až do neskorého poobedia.  Približne o 17tej hodine sme odštartovali do ďalšieho „kola“ – druhý prejazd tých istých RS, ktoré sme jazdili od rána do poobedia. Bolo jasné, že skončíme neskoro v noci. Na RS7 Semetín sme sa ocitli v prvej vážnejšej krízovke tejto súťaže, nezmestil som sa do výjazdu jednej zo zákrut a spadol s Peugeotom do pomerne hlbokého kanála. Našťastie sa nám z neho ale podarilo rýchlo vyhrabať a hlavne v tom kanáli nebola žiadna tvrdá prekážka, ktorá by nám spôsobila nejaký problém.

Tento výlet mimo trať bol možno aj dôsledkom snahy trošku sa zrýchliť, keďže s dosahovanými časmi v RS som nebol celkom spokojný. Zároveň som si aj počas jazdy uvedomoval častokrát príliš skoré brzdenie a príliš opatrné prejazdy niektorými zákrutami. Nevedel som jednoducho nahodiť také tempo, aké by som chcel. RS8 a RS9 boli náročné rýchlostné skúšky z veľkej časti na úzkych lesných cestách. Ako bonus, tentokrát v totálnej tme. Síce sme mali na Peugeote nahodenú xenónovú svetelnú rampu, ale výkon, ktorý sme podali na týchto 2 RS bol jednoznačne najslabší z celého víkendu. V tých podmienkach som sa necítil sebaisto, navyše som mal v hlave prioritu dojazdiť súťaž až do cieľa. Od náročnej nedeľnej etapy nás delilo iba „prežiť“ nočné RS8 a RS9.

Podarilo sa. Auto sme opäť odovzdali do UP a nasledoval ďalší 4 hodiny trvajúci spánok.

Pred nedeľnou etapou nás varovalo viacero skúsených jazdcov. Legendárne rýchlostné skúšky Pindula a Kašava sú vrcholom súťaže. Deň sa však začínal jednoduchou polokruhovou RS Maják vytvorenou hlavne pre dobrú dostupnosť divákom. V cieli RS sme však neverili vlastným očiam, keď sme mali o 2,5 minúty horší čas, ako ostatné konkurenčné posádky. Chyba bola takmer hneď jasná. Na polokruhovej RS sme spravili o jedno kolo viac, ako sme mali. Bola to chyba spolujadzca, ktorý ma poslal do ďalšieho kola. Prepadli sme sa tým o 2 miesta, ale vzhľadom k nášmu celkovému nevýraznému výkonu z predchádzajúcich dní som to nepokladal za vyslovenú katastrofu. Čo už, aj také veci sa stávajú, hlavné bolo že pokračujeme. (ak by sme spravili o kolo menej, tak by nás automaticky vylúčili a bol by koniec).

Obavy z náročných RS sa čiastočne naplnili. RS Kašava bola skutočne vrholom náročnosti a zažili sme na nej najvážnejšiu krízovku celého víkendu. Jeden horizont v rýchlosti okolo 140-150kmh som mal zle napísaný a skočil som ho zlým smerom. Dopadli sme polovicou auta na trávu a navyše auto mierilo rovno na strom na okraji cesty. Našťastie som ihneď po dopade stihol skorigovať smer auta a bez straty sme pokračovali ďalej. V jednej zo zákrut sme zase museli takmer zastaviť kvôli vysokej zveri, ktorá sa nám rozhodla prejsť rovno popred auto počas RS. No bol to skrátka boj.

V záverečnom kole RS sme už išli pomerne suverénnym tempom, s jasným cieľom – dôjsť do cieľa súťaže.

Pocit z toho, že sme dojazdili až do cieľa súťaže sa za daných okolností rovnal pocitu z víťazstva. Po viac ako rok dlhej pauze sme odštartovali na jednej z najťažších súťaži celého šampionátu majstrovstiev európy. Musím sa priznať, to bolo celé oveľa väčšie a náročnejšie ako som čakal. Konečné výsledky sú nasledovné: ERC trieda RC4 – 23. miesto z 35 posádok. MČR trieda 6 – 24. miesto zo 43 posádok, absolútne poradie BCRZ : 52. miesto zo 124 posádok.

Napriek výsledkom „niekde v strede“ som skutočne veľmi vďačný za to, že sme mali možnosť štartovať na tejto súťaži plnej superlatív. Je to zážitok na celý život, nedá sa to porovnať s akoukoľvek súťažou MSR, je to jednoducho o niekoľko tried inde po všetkých stránkach.

Ochutnal som veľký rally svet, spoznal som mnoho zaujímavých ľudí, dostal som sa na cieľovú rampu. Zaujímavosťou je, že vzhľadom k náročnosti tejto súťaže tu organizátor oceňuje medailou všetky posádky, ktoré sa dostanú až do cieľa. Takže medaila je doma a s ňou kopec jazdeckých skúseností a životných zážitkov.

Na záver zostáva poďakovať všetkým za podporu. Špeciálne poďakovanie patrí všetkým darcom 2% z daní, ktorí nám stále prejavujú dôveru, aj napriek tomu, že celý minulý rok sme šetrili rozpočet na niečo, čo sa práve stalo skutočnosťou. Verím, že spoločne takto budeme schopní v blízkej budúcnosti opäť reprezentovať Slovensko na zaujímavých podujatiach. Všetci darci 2% boli samozrejme aj tentokrát vymenovaní na streche nášho závodného auta!