Štvrté podujatie seriálu Slovenského rally pohára sa odohralo v Poprade. Súťaž pozostávala z dvoch tratí, nazvaných Liptovská Teplička a Spišské Bystré, ktoré sa jazdili tri krát po sebe. V tejto súťaži bolo 41,20 závodných kilometrov, čo tvorilo 30,6% z celkovej dĺžky trate. V Poprade chýbali autá z majstrovstiev Slovenska, ktoré budú jazdiť rally v Poľsku, kde by sa posádky zo Slovenského rally pohára kvôli národným licenciám nemohli zúčastniť. Napriek tomu si niekoľko posádok z majstrovstiev Slovenska prišlo zazávodiť vo voľnom pohári. Organizátor rallye Tatry 2012 organizoval túto rally po prvýkrát a hneď v úvode treba pochváliť zvládnutie celej súťaže, ktorá prebiehala bez problémov.
Súťaž bola rozložená na dva dni – piatok a sobotu. V piatok sme si napísali rozpis na obhliadkach tratí a zúčastnili sme sa slávnostného štartu na Námestí sv. Egídia v centre Popradu. Prvá trať RS 1,3,5 Liptovská Teplička sa nám už v úvode zapáčila oveľa viac. Bola technickejšia a obsahovala veľa horizontov. Druhá trať RS 2,4,6 Spišské Bystré pripomínala len obyčajnú okresnú cestu, na ktorej bolo zopár retardérov, ktoré sa brzdili takmer na nulu. Bola veľmi široká a obsahovala takmer výlučne len rýchle zákruty. Táto trať viedla tiež cez úsek, cez ktorý sa minulú sezónu jazdil MiniRally Cup. A na ktorom sme neskončili najšťastnejšie. To v nás, pochopiteľne, budilo veľký rešpekt. Bolo pekné slnečné počasie. Držalo sa až do chvíle, kedy odchádzali na rampu prvé závodné vozidlá na slávnostný štart do centra. Postupne sa rozpršalo až bol z dáždika silný lejak. Napriek tomu bolo na námestí niekoľko stoviek divákov. Milo nás to prekvapilo. Taktiež aj moderátor, ktorý mal čo-to naštudované o našom neznámom závodnom vozidle a vedel nás poriadne predstaviť.
Prvé vozidlá štartovali v sobotu o 10:00. Vyčasilo sa. Tajne sme dúfali, aby nám spŕchlo tak ako deň predtým, určite by to bolo zaujímavejšie. Takto bolo od začiatku jasné, ktoré vozidlá majú navrch. Aj napriek tomu, že sa nám Liptovská Teplička išla veľmi dobre, nemohli sme dosiahnuť lepšie ako 5-te umiestnenie. Stúpanie, ktoré bolo na začiatku tejto trate, prekonávalo Daihatsu len s obtiažami. Boli tam aj dve dlhé rovinky, kde nás mohli súperi tiež ľahko odbehnúť. Ostatné časti Liptovskej Tepličky boli technické, a s dobrým rozpisom sa dali prejsť veľmi rýchlo. Pri prejazde jedným z horizontov sme skočili tak ako nikdy doteraz v našej kariére. Tento moment naša domáca kamera, bohužiaľ, nezachytila… ale náš GPS prístroj si ho bude pamätať veľmi dobre. Pri dopade ho vytrhlo z držiaka a padol na podlahu, kde blúdil do konca RS (predtým mi trafil nohu – au!). Tento skákajúci horizont sme si neskôr zaznačili do rozpisu a ďalšie prejazdy ho išiel Tomáš pomalšie. Druhá RS bola pre náš tím pohromou. RS Spišske Bystré sa išlo zo začiatku do strmého kopca, kde keď bola zaradená štvorka na Daihatsu, tak aj pod plným plynom začalo spomaľovať. Na tejto trati sme sa nevedeli dostať do tempa. Po nej nasledovalo hodinové preskupenie a polhodinový servis. Po prvých dvoch RS bolo vidieť, že na pódiové umiestnenie nemáme výkon, jedine ak by mali ostatné posádky smolu a nedojazdili by (to nikomu neprajeme). Museli sme však bojovať aj o piate miesto, a to konkrétne s posádkou Vancík-Pavlík na Fiate 127. Nám viac sedela prvá z tratí, im druhá.
V druhom kole sme spravili na RS3 Liptovská Teplička lepší čas od nášho prvého prejazdu o 9,3 sekundy (0:04:54.0), čím sme sa dostali pred Vancíka s Pavlíkom o 8,7 sekundy. Na RS 4 Spišské Bystré trošku spŕchlo a miestami bola trať slizká. Neverili sme si na tejto trati, tobôž nie keď bola ešte aj takáto. Preto Vancík stiahol svoj náskok o 8 sekúnd na 0,7 sekundy. Opäť nasledovalo preskupenie a servis. Pred posledným kolom sa stupňovalo napätie. Dali sme si rýchlu sprchu a ľahké občerstvenie a vyrazili sme do poslednej sekcie súťaže. Na RS 5 Liptovská Teplička sme opäť vylepšili svoj čas na 4:53,2 a dosiahli sme maximálnu rýchlosť na našom Charade 156km/h! Náš najbližší rival spravil čas 4:57,0. Takže pred poslednou rýchlostnou skúškou sme mali náskok 4,5 sekundy. Náš onboard z piatej rýchlostnej skúšky si môžete pozrieť tu. Nasledovala posledná RS tejto súťaže. V nej došlo k chybe, ktorou sme prišli o cenné sekundy a prehrali sme súboj s posádkou Vancík-Pavlík. Tieto momenty si pozriete tu. Aj to je šport. Nie vždy sa vyhráva. Pištovi Vancíkovi to spravilo určite radosť, férovo vyhral a zaslúžil si to. Tento napínavý súboj si radi zopakujeme.
Znova by sme chceli poďakovať všetkým za podporu, vďaka ktorým sme sa mohli zúčastniť aj tejto súťaže. Okrem našich pravidelných sponzorov ako je Alcor Signs spol. s r.o, veľká vďaka patrí opäť Tomášovmu otcovi za usilovnosť, šikovnosť a trpezlivosť, ktorú musí pri nás mať. Tešíme sa na najbližšiu súťaž , ktorá sa uskutoční 8.- 9. Septembra v Košiciach.
Palino